Život Prešova
online
online
Drahoslava Machalu pochovali na Národnom cintoríne v Martine
12.01.2015 Martin
Martin 12. januára (TASR) – Spisovateľa a novinára Drahoslava Machalu dnes pochovali na Národnom cintoríne v Martine.
Machala sa podľa neho zaslúžil o vznik a budovanie druhej Slovenskej republiky. „Verím, že raz možno v tejto súvislosti prijme zákon aj parlament Slovenskej republiky. A keď neprijme, dôležité je, že my, jeho súčasníci, sme ho poznali ako národovca, akých veľa nie je. Takže som veľmi šťastný, že sa podarilo umiestniť jeho ostatky na Národnom cintoríne,“ dodal predseda Matice slovenskej.
Drahoslav Machala sa narodil 16. novembra 1947 v Zemianskom Podhradí, zomrel 1. januára 2015 v Bratislave. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Bol novinárom vo viacerých slovenských denníkoch a týždenníkoch, vo Večerníku, v kultúrnej rubrike týždenníka Nové slovo a denníka Pravda. Od roku 1990 pracoval ako redaktor týždenníka Slovenské národné noviny a v roku 1993 pôsobil vo funkcii šéfredaktora denníka Republika. V rokoch 1996–98 bol riaditeľom Národného literárneho centra.
Knižne debutoval zbierkou poviedok Zhavranení bratia (1975), v ktorej nastolil mravné problémy mladého človeka. Výsledkom jeho cesty (so svojím bratom) Európou bola kniha Reportér Hemingway (1980). V biografickej eseji Zlomený sen (1994) prináša príbeh o životných osudoch slovenského letca Otta Smika, ktorý bojoval v službách anglického kráľovského letectva a padol v boji proti fašizmu. Vzápätí vyšla kniha Rytieri oblohy (1996) o ďalších slovenských letcoch, ktorí bojovali vo Veľkej Británii. Drahoslav Machala za ňu získal o rok neskôr (1997) Cenu Egona Erwina Kischa.
Okrem toho Machala napísal scenár k filmu Stratený syn Slovenska o generálovi Ottovi Smikovi, za ktorý získal v roku 1995 Telemúzu Slovenskej televízie, a k dokumentárnym filmom o Romanovi Kaliskom (1996) a Vojtechovi Zamarovskom (1996). Ako zostavovateľ sa podieľal na knihách Živá voda (1986), spolu s Dušanom Mikolajom zostavil knihu Kapolkov chodník (1995) a zostavil publikáciu Vzduch našich čias (1996). Nový smer autora literatúry faktu otvoril knihou Majstri slova (2002), encyklopédiou slovenských spisovateľov. Osobitným literárnym počinom je súbor encyklopedických diel Slovenská vlastiveda I – VII.
„Pánboh to tak chcel a Drahoš si zaslúžil, aby ležal medzi slávnymi osobnosťami slovenského národa. Lebo z našich súčasníkov bol najväčší obhajca slovenského národa. Niekedy veľmi tvrdo, nekompromisne pomenúval veci. A práve preto bol aj v istej časti nášho národa menej obľúbený. Ale to tak býva. Hromy bijú iba do vysokých stromov a každé dobro sa rodí v bolestiach,“ povedal predseda Matice slovenskej Marián Tkáč.
Machala sa podľa neho zaslúžil o vznik a budovanie druhej Slovenskej republiky. „Verím, že raz možno v tejto súvislosti prijme zákon aj parlament Slovenskej republiky. A keď neprijme, dôležité je, že my, jeho súčasníci, sme ho poznali ako národovca, akých veľa nie je. Takže som veľmi šťastný, že sa podarilo umiestniť jeho ostatky na Národnom cintoríne,“ dodal predseda Matice slovenskej.
Drahoslav Machala sa narodil 16. novembra 1947 v Zemianskom Podhradí, zomrel 1. januára 2015 v Bratislave. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Bol novinárom vo viacerých slovenských denníkoch a týždenníkoch, vo Večerníku, v kultúrnej rubrike týždenníka Nové slovo a denníka Pravda. Od roku 1990 pracoval ako redaktor týždenníka Slovenské národné noviny a v roku 1993 pôsobil vo funkcii šéfredaktora denníka Republika. V rokoch 1996–98 bol riaditeľom Národného literárneho centra.
Knižne debutoval zbierkou poviedok Zhavranení bratia (1975), v ktorej nastolil mravné problémy mladého človeka. Výsledkom jeho cesty (so svojím bratom) Európou bola kniha Reportér Hemingway (1980). V biografickej eseji Zlomený sen (1994) prináša príbeh o životných osudoch slovenského letca Otta Smika, ktorý bojoval v službách anglického kráľovského letectva a padol v boji proti fašizmu. Vzápätí vyšla kniha Rytieri oblohy (1996) o ďalších slovenských letcoch, ktorí bojovali vo Veľkej Británii. Drahoslav Machala za ňu získal o rok neskôr (1997) Cenu Egona Erwina Kischa.
Okrem toho Machala napísal scenár k filmu Stratený syn Slovenska o generálovi Ottovi Smikovi, za ktorý získal v roku 1995 Telemúzu Slovenskej televízie, a k dokumentárnym filmom o Romanovi Kaliskom (1996) a Vojtechovi Zamarovskom (1996). Ako zostavovateľ sa podieľal na knihách Živá voda (1986), spolu s Dušanom Mikolajom zostavil knihu Kapolkov chodník (1995) a zostavil publikáciu Vzduch našich čias (1996). Nový smer autora literatúry faktu otvoril knihou Majstri slova (2002), encyklopédiou slovenských spisovateľov. Osobitným literárnym počinom je súbor encyklopedických diel Slovenská vlastiveda I – VII.
0
www.ZIVOTPO.sk
